Na osvojení schopnosti čítať a písať sa podieľa hneď niekoľko faktorov. Patria medzi ne sluchové a zrakové vnímanie, pamäť, pozornosť, vývojový stupeň reči a motoriky, ich vzájomná koordinácia. Dyslexia prevažuje u chlapcov, podobne ako pri vývinových poruchách reči. Podlá najnovších výskumov zohráva dôležitú úlohu pre vznik dyslexie narušená funkcia centrálnej nervovej sústavy. Príčinou býva dedičnosť alebo drobné poškodenie mozgu v čase tehotenstva, pri pôrode alebo krátko po ňom. Môže nastať kombinácia oboch.
Ľudia s dyslexiou majú problémy v sluchovom rozlišovaní, ktoré spôsobujú špecifické poruchy výslovnosti. To sa prejavuje tzv. špecifickými asimiláciami, keď nastáva spodobovanie akusticky či artikulačne blízkych hlások vyskytujúcich sa v tesnej blízkosti, napríklad sykaviek (šušienky/susienky), mäkkých a tvrdých slabík (hodini/hodyny). Porucha rozlišovania sa môže týkať aj znelých a neznelých hlások (b-p, d-t a pod.). Patrí sem aj špecifická artikulačná neobratnosť, keď sú všetky hlásky vyvodené a daria sa izolovane alebo v slabikách, ale v celom komplexe hovoru sa ich nedarí správne realizovať. Problémy narastajú s dĺžkou slova alebo slovného spojenia.
Ďalšie prejavy bývajú v oblasti sluchovej analýzy a syntézy, dieťa má ťažkosti určiť prvú/ poslednú hlásku v slove, identifikovať v ňom prítomnosť konkrétnej hlásky, vyhláskovať slovo alebo, naopak, vyhláskované slovo zložiť. U niektorých detí pretrvávajú aj problémy v napodobňovaní rytmu, rozlíšení dlhej a krátkej sa mohlásky. Často býva narušená aj verbálna pamäť, keď dieťaťu robí problémy zopakovať dlhšie slovné spojenie či vetu, ťažko sa učí riekanky a básničky, prehadzuje slovosled alebo vynecháva niektoré časti, prípadne ich nahrádza inými.
Deti s tzv. dysfatickými znakmi majú okrem iného aj malú slovnú zásobu, robia chyby v gramatike (použitie gramatických rodov, pádov, predložkových väzieb, tvarov množného čísla, slovies). Viditeľné sú aj problémy vo vyjadrovaní a nedostatok jazykového citu. Dieťa sa vyjadruje neobratne, s narušenou vetnou stavhou. Pri rozprávaní často viazne dejová línia, deti zvyčajne majú problémy samostatne rozprávať príbeh. Pri poruche vnímania optických tvarov nastáva zámena tvarovo podobných hlások (a-e, p-b, b-d a pod.), čo sa prejavuje pri čitaní aj pri písaní. Ďalšie nedostatky môžu byť v oblasti jemnej motoriky (vrátane motoriky hovoridiel), časo-priestorovej či pravo-ľavej orientácie.
Včasná diagnostika je dôležitá
Dyslektici môžu mať aj problémy v sociálnych vzťahoch, v porozumení sociálnych situácií či menej rozvinuté vyjadrovacie schopnosti. Sekundárne ako dôsledok problémov a zažitých neúspechov v škole sa potom môže objaviť aj negatívny postoj ku škole a k učeniu, neurózy, somatické prejavy alebo dokonca poruchy správania. Pri dyslexii, rovnako ako pri iných poruchách, je dôležitá včasná diagnostika. Istá pravdepodobnosť poruchy je u detí, ktorých rodičia trpeli rovnakými ťažkosťami. Riziko budúcich ťažkostí možno tušiť aj u detí s oneskoreným vývojom reči, prípadne vývojovou dysfáziou. Takéto dieťa sa obvykle už v predškolskom veku dostane do starostlivosti klinického logopéda, ktorý na základe komplexného vyšetrenia a priebehu nasledujúcej terapie upozorní rodičov na pravdepodobnosť budúcich špecifických porúch čítania a pravopisu už pred nástupom do školy. Včasná starostlivosť môže tieto prejavy pred nástupom do školy zmierniť.
Ak sa po nástupe do školy u dieťaťa začnú prejavovať problémy v osvojovaní čítania a písania, zatiaľ čo v ostatných oblastiach je na dobrej úrovni, a zároveň pedagogické vedenie aj vynaložené úsilie sú dostatočné, je vhodné konzultovať všetko s odborníkmi. Treba vylúčiť poruchu sluchu alebo zraku a zhodnotiť intelektovú úroveň dieťaťa. Navzájom spolupracujú lekári (foniater, oftalmológ, neurológ), psychológ, logopéd, prípadne ďalší odborníci.
Ako prebieha vyšetrenie?
Na vyšetrenie schopnosti čítať sa používajú štandardizované texty. Podrobne sa hodnotí čítanie nahlas - rýchlosť, počet chybne čítaných slov, úroveň (či hláskuje, slabikuje a pod.), druh chýb pri čítaní, schopnosť porozumenia čítanému a celkové správanie pri čítaní (poruchy sústredenia, únava a pod.). Na základe vyšetrenia sa určí tzv. čitateľský kvocient.
Na vyšetrenie písania a pravopisu sa používa napríklad diktát. Štandardizované texty zatiaľ neexistujú. Hodnotia sa typy chýb (zámena alebo neznalosť písmen), grafický prejav (veľkosť, tvar písmen, istola ťahov, tlak na podložku), držanie ceruzky, tempo práce, automatizácia pohybov a rôzne nápadné črty pri písaní. Pri vyšetrení sa musia dieťaťu zabezpečiť optimálne podmienky - vhodná pracovná plocha, osvetlenie a podobne.
Ak sa v predošlých oblastiach zistia problémy, treba vykonať ďalšie vyšetrenia, jedným i nich je vyšetrenie rozumových schopností, keď sa porovnáva tzv. čitateľský kvocient s inteligenčným. Ak sú v rovnováhe, nejde o špecifickú poruchu učenia. Naopak, ak sú rozumové schopnosti v norme, zatiaľ čo dieťa má problémy pri čítaní či písaní, možno usudzovať na špecifickú poruchu písanej reči (dyslexia, dysortografia. dysgrafia). Skúška laterality hodnotí dominanciu rúk, nôh a očí. Pre diagnostiku špecifických porúch učenia má výsledok tejto skúšky veľký význam. U detí treba otestovať aj úroveň zrakového vnímania, špeciálne prístrojové vyšetrenie skúma očné pohyby. V súčasnosti možno využiť EEG - biofeedback, vhodný je pre klientov s poruchou pozornosti, prípadne s hyperaktivitou (ADD, ADHD). Ide o biologickú spätnú väzbu, prostredníctvom ktorej možno analyzovať a následne zlepšovať mozgovú aktivitu. Pre deti i dospelých je táto metóda atraktívna, pretože ide o počítačovú hru riadenú myšlienkovou aktivitou. Terapia sa zameriava na oblasti mozgovej činnosti, ktoré treba na základe vstupného vyšetrenia posilniť. Túto metódu nehradí zdravotná poisťovňa.
Informujte školu
Pre jedincov s dyslexiouje ťažké nájsť si kladný vzťah ku škole a všetkému, čo s ňou súvisí. Vynaložené úsilie, ktoré nekorunuje úspech, nieje príliš motivujúcim prvkom. Pre dieťa je stresujúce a môže v ňom vzbudzovať až úzkosť či negatívny vzťah k týmto činnostiam. Ak sa dieťaťu diagnostikuje porucha učenia, je vždy potrebné informovať školu. Pedagogicko-psychologická poradňa (PPP) to nerobí automaticky, preto záleží na rodičoch, aby školu informovali a odovzdali kópiu záverečnej správy. Učitelia by potom podľa konkrétnych odporúčaní PPP mali poruchu učenia zohľadniť pri práci s dieťaťom, kontrole nadobudnutých vedomostí a spôsobe hodnotenia, napríklad slovným, keď sa znalosti nehodnotia známkou, ale opisom schopností dieťaťa a jeho prospechu. Dôraz na to pozitívne môže zabrániť strate motivácie a nechutí k ďalšiemu vzdelávaniu.
Po nástupe do prvej triedy by dieťa nemalo zažívať neúspech a negatívne pocity v súvislosti so školskou úspešnosťou. Rodičia by mali dieťa plne podporovať a odmeňovať už samotnú snahu, nielen výsledky. Dôležité je vypichnúť úspechy, nájsť oblasti, v ktorých ich dieťa môže zažívať, prejaviť mu dostatok pochopenia a lásky.