Pravdepodobnejšie je však žiak nahnevaný na iných ľudí okolo seba. Jeho vrstovníci alebo tí, s ktorými sa hrá, sa mu napr. ustavične vysmievajú, doberajú si ho, prípadne sa o neho rodičia nestarajú tak, ako by mali. Udupávaný inými sa presadzuje vtedy, keď si je istý, že uspeje.
Negativizmus môže byť obvyklou reakciou žiakov na akúkoľvek požiadavku, ktorú sa mu nechce splniť. Neposlušný žiak odmieta robiť, čo má, porušuje pravidlá, útočí na učiteľa, koná pod vplyvom silnej motivácie k rebélii.
Postup pri odstraňovaní negativizmu a neposlušnosti žiaka:
1. Učiteľ by mal pri odstraňovaní negativizmu a neposlušnosti žiaka spolupracovať s rodičmi. Tí majú trvať na splnení úloh bez ohľadu na to, že dieťa neplnenie úloh zdôvodňuje. Pokrok v učení je bez sebadisciplíny nemožný. Žiak by sa mal naučiť robiť, čo sa od neho vyžaduje a nevyžadovať osobný prístup.
2. Učiteľ musí na splnení zadanej úlohy vo vymedzenom čase dôsledne trvať. Keď mu dovolí odložiť úlohu na neskôr, žiakovi tým dáva najavo, že sa môže stále vyhýbať plneniu úloh.
3. Učitelia by mali spolu s riaditeľom školy stanoviť pri zaobchádzaní s tými, ktorí porušujú školský poriadok, jednotný postup. Tresty za neposlušnosť a vzdorovitosť by mali byť v škole jasne stanovené a žiakom na začiatku roka, rovnako ako aj neskôr, kedykoľvek to je potrebné, vysvetlené. Mali by byť dôsledne uplatňované. Inak reaguje učiteľ neúčinne alebo sa uchyľuje k prejavom bezmocnosti, napr. sťažnosti rodičom.
4. Neposlušné dieťa, ktorému sa od členov pedagogického zboru dostávajú len výčitky a tresty, vie, že ho nemajú radi; jeho správanie sa zhoršuje. Takémuto žiakovi by mali učitelia poskytnúť pochvalu za každý kladný skutok a školský výkon.